Kedysi som čítala tento príbeh:                                           Na jednom mieste a v jednej dobe bola prekrásna záhrada plná jabloní a pomarančovníkov, nádherných ruží a všetci tam boli šťastní a spokojní. Všetci v tejto záhrade boli šťastní až na jeden strom, ktorý bol veľmi nešťastný. Ten úbohý strom mal veľký problém: Nevedel, kto je!

„Musíš sa viac sústrediť,“ povedala mu jabloň. „Keby si sa veľmi snažil, rodil by si chutné jablká. Pozri, aké je to ľahké.“ „Neposlúchaj ho,“ žadonil ružový ker. „Omnoho jednoduchšie je byť ružou a sám vidíš, aké sme krásne.“ Ten zúfalý strom skúšal všetko, čo mu hovorili ostatní, ale jednoducho nemohol byť ako oni, a tak z toho bol stále viac a viac nešťastný.

Jedného dňa priletela do záhrady sova, najmúdrejšia z vtákov, a keď videla, aký je strom smutný, zvolala: „Len žiaden strach. Tvoj problém nie je tak závažný. Takto je na tom väčšina ľudí na zemi! Dám ti jednu radu: Nepremárni svoj život snahou byť tým, čo chcú druhí. Buď sám sebou. Poznaj seba a pritom počúvaj svoj vnútorný hlas.“ A ako to sova dopovedala, zmizla.

„Môjmu vnútornému hlasu? Mám byť sám sebou? Poznať seba?“ premietal si v duchu nešťastný strom, až mu to náhle došlo. Zapchal si uši, otvoril srdce a konečne počul, ako mu vnútorný hlas hovorí: „Ty nikdy nebudeš rodiť jablká, pretože nie si jabloň, a nikdy na jar nerozkvitneš, pretože nie si ružový ker. Ty si sekvoja a tvojím osudom je vznešene rásť do výšky. Si tu preto, aby si poskytoval útočisko vtákom, tieň pútnikom a krásu okolitej krajine! Máš svoje poslanie! Tak ho naplň!“ A strom sa náhle cítil silný a sebaistý a rozhodol sa byť tým, čím má byť. Rýchlo začal na svojom mieste košatieť a všetci ho obdivovali a mali v úcte. A v tú chvíľu bola konečne celá záhrada úplne šťastná.  

Ako sa tak pozerám okolo seba, hovorím si: „Koľko je tu sekvojí, ktoré sa ešte nerozhodli rásť? Koľko je tu ružových krov, ktoré majú zo strachu len tŕne? Koľko je tu pomarančovníkov, ktoré stále nevedia, ako rozkvitnúť?“ Všetci máme určitý osud, ktorý musíme naplniť, miesto, ktoré musíme zaplniť. A preto nedovoľme, aby nám niekto alebo niečo zabránilo v poznaní a zdieľaní tej úžasnej podstaty nášho bytia.

Zdroj: Mabel Katz, Tajemství jednoduché cesty

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/