Do neba môžeme vstúpiť jedine vtedy, keď sa začneme podobať malému dieťaťu. Nejde o to, aby sme sa stali detinskými, ale aby sme začali byť ako deti. To nie je nezrelosť; vlastne sa jedná o jedinú pravdivú skutočnosť týkajúcu sa nášho spojenia s Vesmírom a Bohom. Dieťa žije jednoduchý život, ktorý umožňuje jeho mysli, aby sa sústredila, a je otvorené voči všetkému, čo k nemu prichádza. Dieťa žije život plný zázrakov a cíti radosť z objavovania. Dieťa je nevinné a má pocit, že si zaslúži všetko dobré. Dieťa sa spolieha na svojich rodičov, že mu dajú všetko. Rovnako by sme sa mohli my, ako nevinné bytosti, spoliehať na Boha. Mohli by sme sa spoliehať na Vesmír a na svet okolo seba s radostným očakávaním, pretože by sme vedeli, že k nám prichádza všetko dobré. Až sa otvoríme a zbavíme sa myšlienky, že musíme všetko zniesť a urobiť, že je iba na nás, či sa situácia zlepší, dovolíme Bohu, aby to vykonal za nás či naším prostredníctvom. Potom si vychutnáme prirodzenú rozkoš a humor, ktoré nás obklopujú.

Cvičenie

Dnes sa osloboď od všetkých starostí a trápení, ktoré máš, od pocitu povinnosti a od všetkého, čo podľa svojho názoru musíš vykonať. Predstav si ako žiješ veľmi jednoduchý život. Je to život lásky, život radosti. Taký je život dieťaťa, život majstra. Polož sám sebe otázku: „Čo ku mne príde dnes? Čo sa stane? Aké dary príjmem?“

Zdroj: Chuck Spezzano, Jestli to bolí, není to láska

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/