Nepotrebujeme ani Porsche, ani vypracované svalnaté telo, ani žiarivý úsmev, ani sexy zadoček, ani nič iné, čím by sme sa mohli ponúkať, alebo dom, záhradu, deti, peniaze, krásu ani predstieranú príjemnosť. Nepotrebujeme sa stať samaritánmi, nemusíme byť sčítaní, extrémne športovo založení, intelektuálni, vtipní, milovať opery alebo obzvlášť dobre vyzerať. Tiež sa nemusíme stať poskokom toho druhého. Všetko nás to len posilňuje v pocite menejcennosti a v našom presvedčení, že bez toho všetkého nie sme hodní lásky. V skutočnosti sme sa kedysi prestali považovať za hodných lásky. V skutočnosti len sami seba popierame. Nemáme sa radi takí, akí sme, a robíme všetko pre to, aby sme boli iní.

Keď sám seba nemáš rád, kto iný by ťa mal mať rád?
Keď sa cítime menejcenní, ostatní to vycítia a budú to využívať. Prečo? Pretože sme tak nádherne manipulovateľní a ochotní plniť ich priania. Prirodzene, že nikto nechce, aby sme sa zmenili. Naopak, všetky priemyselné odvetvia žijú z nášho pocitu menejcennosti, reklama na ňom stavia. Usiluje tiež o to, aby sme uverili, že budeme milovaní až vtedy, keď budeme niečo určité vlastniť. Je to prirodzene lož, ale odhalí sa až vtedy, keď človek drží vytúžený objekt konečne v rukách a uvedomí si, že sa ani o kúsok neposunul bližšie k cieľu. Našťastie ale existuje zase niečo ďalšie, čo sa oplatí mať, aby sme sa konečne cítili hodní lásky. Ale nerobte si žiadne ilúzie. Ak sa budete cítiť menejcenní, nikto vás nebude milovať, bude vás vždy jedine využívať. Vaši priatelia, kolegovia z práce, vaše okolie a predovšetkým váš partner. A keď už vás nebudú môcť využiť alebo sa nájde niekto lepší, vymenia vás. To by vás ale naozaj nemalo prekvapiť, len sa tým potvrdí vaše vnútorné presvedčenie.
Pretože sme inteligentní, prirodzene sa tomu pokúsime predísť. Aby sme neboli vymenení, snažíme sa urobiť nepostrádateľnými. Pretože je to však natrvalo veľmi namáhavé, napodobníte onú techniku, ktorá už tak spoľahlivo zafungovala na nás. Dáme ostatným pocit, že nie sú milovaní, keď sa nesprávajú podľa našej vôle.
Pripadá vám to povedomé? To preto, že sa ešte stále domnievate, že niečo musíte urobiť, aby ste boli milovaní. Všetci ostatní okolo vás sa na základe toho musia príšerne snažiť, aby dostali vašu "lásku". "Láska sa totiž musí zaslúžiť." Prinajmenšom si to myslíme. Táto cesta však vedie priamo do slepej uličky. Pretože kým sa správam zmanipulovatelne a neukazujem svoju skutočnú povahu, nemá môj partner vôbec šancu ma spoznať. Jediné, čo pozná, je človek, ktorý sa v kútiku duše cíti menejcenný a správa sa podľa nálad ostatných. Mienka ostatných je pre nás dôležitejšia ako naša vlastná. Strach, že ma ostatní opustia, je väčší ako snaha zostať sebou samým. Napriek tomu je to všetko len posudzovanie, názory a predsudky, ktoré na nás boli uvalené s cieľom sformovať nás podľa priania ostatných.
Čo môžeme urobiť? Najskôr by sme mali rozpoznať, že tomu tak je. Že sme boli pre ostatných len loptičkou na hranie. Že my sami sme dovolili, aby sa z nás loptička na hranie stala. To my sme volali: "Hej, urobím všetko, čo chcete, len keď mi poviete, že ma potom budete mať radi!" Týmto spôsobom sme si pritiahli presne tých partnerov, ktorí nás v ilúzii posilňovali. A čím poslušnejšie sme sa správali, tým smiešnejší sme boli a tým menej úcty sa nám pochopiteľne v skutočnosti dostalo. Kto by nám tiež mal preukazovať úctu? Len si spomeňte na svoje školské roky. Kto tam bol obdivovaný a uctievaný? Jedine tí, ktorí už mali vlastnú silu sa presadiť. A kto bol zosmiešňovaný? Tí využiteľní, čo vždy odpovedali áno, tí, ktorí poslušne skákali, ako ostatní pískali. Prečo by to malo byť u dospelých inak?

Zdroj: http://eldhwen.wordpress.com, z knihy Pierre Franckh , Pravidla pro šťastnou lásku

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/