Úžasné a neuveriteľné sú príbehy ľudí, ktorí navštívili posmrtný svet, videli tam žiarivé svetlo, anjelov a duše blízkych zosnulých, ale vrátili sa na zem. Tieto zážitky majú zvyčajne ľudia, ktorí stoja na prahu smrti alebo sa nevie, ako dlho budú žiť – z toho je odvodený termín zážitok na prahu smrti. Tento zážitok sa môže prihodiť častejšie, ako by sa mohlo zdať. Niektorí ľudia tvrdia, že ide o halucinácie alebo nás klame myseľ. Pre tých, čo ho zažili, je však jasným dôkazom jestvovania po smrti. Môj čitateľ Oliver nemá najmenšie pochybnosti o tom, že takýto zážitok na prahu smrti mu nielenže zmenil názory, ale aj celý život.

Čelný náraz

Na existenciu po živote som začal veriť, až keď som zomrel. Keby mi predtým niekto vyrozprával podobný príbeh, asi by som mu neveril. Celé sa to odohralo asi takto:

V roku 1997 mi do auta čelne narazilo iné auto. Vyletel som cez predné sklo s takou silou, až som pristál dosť ďaleko od miesta nehody. Chvíľu záchranárom trvalo, kým mi povyberali sklo, ktoré sa mi zapichlo do nôh a rúk, a mali aj problémy odniesť ma na nosidlách, lebo som dosť ťažký. Neviem to od záchranárov, ale ja sám som to videl a počul, hoci som nemal okuliare (pri nehode sa mi stratili), no v duchovnom svete som videl všetko dokonale.

Necítil som bolesť, iba som sa díval na svoje telo, ktoré nejavilo známky života. Necítil som k nemu náklonnosť ani sympatiu. Mal som pocit, že by som mal odísť, nechcel som sa totiž na mieste nehody dlho zdržiavať. Pomaly som sa prelínal do inej dimenzie. Začal som byť priehľadný a svetlo, ktoré ma obklopovalo, bolo ostré a žiarivé. Pred očami sa mi premietali obrazy narodenia a detstva. Videl som akúsi ženu v bielom (predpokladám, že to bo anjel), ktorá ma viedla cez tunely. Približne v tom čase som umrel. Pocit, ktorý som pri tom mal, by sa dal prirovnať k pocitu, keď je človek celý deň na nohách a odrazu príde domov a môže si odkopnúť topánky a rozvaliť sa na gauč pred televízorom. Nikdy nezabudnem na ten pocit uvoľnenia, pohody a lásky, ktorá ma obklopovala, a radosti, ktorá ma naplnila. Ako by som mohol opísať ten pocit, keď ma anjel chránil a držal v objatí? Ľudské slová na to nestačia.

Chvíľu som tým bol unesený, no odrazu ma premkol frustrujúci pocit, že ma niečo ťahá naspäť do fyzického sveta. Vôbec sa mi ta nechcelo. Na chvíľu som sa dotkol čohosi nádherného a veľkolepého. Pochopil som, že každá bytosť a všetko živé sú po celý čas navždy prepojené so svetlom. Ako som sa mohol vrátiť do života, keď som na chvíľu uzrel tú nádheru, ktorá ma čaká po smrti? Napriek tomu som sa vrátil a z posmrtného života mi ostali len tieto vidiny. Môj život sa však od základu zmenil.  

Zdroj: Theresa Cheungová, Ako vidieť svojich anjelov

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/