V dnešnom svete sa stále toľko ponáhľame, ale anjeli mi hovoria, že tým, že tak robíme, často zabúdame na to, o čom život naozaj je.

Život nie je len o práci, ponáhľaní sa a termínoch. Musíme sa na chvíľu zastaviť, zhlboka sa nadýchnuť a naozaj cítiť vzduch, ktorý nám prúdi do pľúc. Musíme sa na chvíľu zastaviť a vidieť krásu v ľuďoch okolo nás a dovoliť, aby ľudská dobrota prenikla do našich životov. Musíme sa posadiť a príjemne sa porozprávať s rodinou a priateľmi, aj s ľuďmi, ktorých možno až tak dobre nepoznáme a niekedy i s úplne cudzími ľuďmi. Musíme si dať čas na to, aby sme si uvedomili, aké šťastie máme, že sme nažive.

Musíme si urobiť čas na to, aby sme sa viac zjemnili a pokúsili sa mať viac pochopenia pre seba samých i pre všetko okolo nás, aby sme sa dostali do spojenia so svojimi pocitmi.

Ak príliš pracujete a neustále sa niekam ponáhľate, uchádza vám toľko nádherných životných momentov, ktoré sú doslovne nedoceniteľné.

Z mnohých ľudí sa stali veľkí materialisti. Mnoho z nás má viac, než potrebujeme, a napriek tomu stále chceme mať ešte viac. Často zabúdame, že hmotné veci nám nemôžu priniesť šťastie. Na peniazoch a bohatstve nie je nič zlého, ale treba ich používať múdro. Použite ich k tomu, aby vás to naplnilo, aby ste uľahčili život svojej rodine a ostatným, ktorí to môžu potrebovať.

Moja skúsenosť s touto múdrosťou v praxi:

Nedávno som bola v nemocnici kvôli nejakým testom a rozprávala som sa so sestričkou, ktorá ma ošetrovala. Spýtala som sa na jej rodinu. Povedala mi, že vyrástla v rodine, kde bol jej otec veľmi úspešným obchodníkom. Veľmi tvrdo pracoval a ona a jej súrodenci ho málokedy videli, keď vyrastali.

Potom, keď jej bolo cez dvadsať, jej matka náhle zomrela. Bol to ohromný šok pre celú rodinu, obzvlášť pre jej otca. Pre neho to bolo ako úder bleskom a keď ju pochovali, nevidel už zmysel vo svojej práci a opustil svoje podnikanie.

Najskôr bol úplne stratený, uvedomil si, že skoro nepozná svoje deti alebo vnúčatá, a že oni skoro nepoznajú jeho. Vôbec netušil, čo má robiť so všetkým tým časom, ktorý zrazu mal. Všetko, čo robil v minulosti, bola práca.

Pomaly ale isto začal tráviť čas so svojimi deťmi a vnúčatami; vyhľadával príležitosti, aby s nimi mohol tráviť čas, a veci, ktoré pre nich mohol urobiť, aby im uľahčil život. Začal im kosiť trávu, vodiť vnúčatá do školy, chodiť na ich futbalové zápasy, skrátka všetko to, na čo pred tým nemal čas, pretože bol príliš ponorený do svojej práce.

Niekoľko týždňov pred tým, než mi jeho dcéra rozprávala tento príbeh, si k nej sadol pri stole a povedal jej so slzami v očiach:

"Život je v skutočnosti o tom, aby človek trávil čas so svojou rodinou a bol im na blízku, je o malých veciach rovnako ako o veľkých. Všetko toto mi utieklo, keď ste vyrastali. Myslel som si, že je dôležitejšie mať nové auto, veľký dom a jazdiť na drahé dovolenky. Nikdy som si neuvedomil, ako nedoceniteľné je si len tak sadnúť a rozprávať sa. Keď sa vraciam späť, uvedomujem si, že som vás, svoje deti, vlastne naozaj nepoznal. Až od tej doby, čo umrela tvoja matka, som vás ešte len začal poznávať. Moc mi chýba, ale nemôžem uveriť tomu, koľko radosti je dnes v mojom živote. "

Jeho dcéra mi povedala, že vstal, objal ju a povedal jej, že jej miluje a že teraz ide upratovať na záhradu.

Uprostred všetkého toho smútku sa skrýval zázrak v prestrojení. Ten muž objavil, o čom život naozaj je. Naučil sa, že je mnoho vecí, ktoré sú omnoho hodnotnejšie a dôležitejšie ako hmotné veci, ktorým kedysi venoval všetok svoj čas.



Zdroj: http://www.andelevmychvlasech.cz

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/