Odpustenie je výsledok procesu zvaného odpúšťanie. Keď to je proces, tak to nejaký čas trvá, odpúšťame, odpúšťame, až odpustíme. To, že sme odpustili, spoznáme ľahko, budeme v mysli márne pátrať, prečo nás niečo tak rozčúlilo, ranilo či vykoľajilo.

Ako na to? Prvým krokom je úplne naplno prijať bolesť, ktorú v sebe máme, keď si spomenieme na tú situáciu či toho človeka. Neoddeľujeme sa od bolesti a dovolíme si ju znova prežiť a uvedomíme si tak všetky pocity, ktoré s bolesťou máme spojené, všetky tie strachy, nedôveru, pochybnosti, hnev, nahnevanosť, výčitky svedomia. A keď treba plakať, tak sa vyplačeme, keď je potrebné sa vyzúriť, tak si zakričíme či zmlátime vankúš. Tak sa uvoľní to napätie a maska ​​rozumovej kontroly, ktorú väčšina z nás má, a ktorou sa od bolesti oddeľujeme a ona potom zabudnutá hnije niekde hlboko v nás.Tak si tvoríme energetické bloky. Odháňame bolesť výrokmi typu: "takto by som reagovať nemal", "to sa nerobí", "som na nejakej duchovnej úrovni a toto je predsa primitívne". Pri procese odpúšťania je dôležité dostať sa z mysle do tela, pretože telo má svoju inteligenciu, ktorá nás dokáže viesť žiadúcim smerom.

To, čo nás ťaží, je niečo v tele a rozumovo si to nevysvetlíme, preto je treba obísť myseľ a ponoriť sa do pocitov. Naša myseľ a myšlienky nás vždy zrádzajú a odvádzajú našu pozornosť od seba samého k druhým ľuďom, tých však nevyriešime, môžeme zmeniť len seba. Naša myseľ vytvára okolo tej bolesti a blokovaných pocitov príbeh, čo nám kto urobil, ako nám ublížil, ako by sa nám druhí mali ospravedlniť atď. Hráme sa na obeť.Toto všetko je v mysli, to nie sme my, je to maska, ktorá má vysvetliť tú bolesť vo vnútri. Je potrebné si uvedomiť, že ten príbeh nie je našou podstatou a môžeme ho pustiť. Tým sa opätovne spojíme sami so sebou a v tej chvíli môžeme zmeniť naše prežívanie. Kým sa stotožňujeme s príbehom, bolesť zostáva.

Po vybúrení a sebaprijatí sa nasleduje druhý krok. Nájdeme a definujeme si pocit, aký chceme mať vzhľadom k tým, ktorým chceme odpustiť. Toto je niekoľkostupňový proces, kedy z počiatočného hnevu či nenávisti sa posúvame vyššie na škále emócií a zvyšujeme vibrácie svojho vzťahu k nim, napríklad cez ľahostajnosť a nádej až na záverečné "milujem". A keď túto vibráciu dokážeme udržať, sme v odpustení.

Skvelé je robiť tento proces v kruhu priateľov, ktorí nám vytvárajú bezpečný priestor, prijímajú to, že to s nami dnes jednoducho hádže a nechajú to odplynúť, a ktorí nám môžu pomôcť.

Zdroj: Thessi Black

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/