Táto techika vyplýva zo zmyslu slov: „Nech modlitba nie je nejakým nezmyselným koktaním.“ Vlastná moc pozitívneho tvrdenia spočíva v rozvážnom konštatovaní objektívnych právd. Tri a tri je šesť – a nie sedem, ako snáď môže nejaký chlapec zle „spočítať“ a pod vedením učiteľa potom uznáva svoj omyl. Skutočnosť, že tri a tri je šesť, nepredstavuje snáď nejaké učiteľovo tvrdenie, ale matematický zákon. Chlapec teda priznáva objektívnu matematickú pravdu a nie akési subjektívne presvedčenie učiteľa.

Tak je zdravie v ľudskom živote normálnym stavom, zatiaľ čo choroba je abnormálnym. Zdravie je reálny stav bytia. Akonáhle teda budete u seba i svojich blížnych pevne konštatovať zdravie, harmóniu a pokoj a budete mať stále pred očami skutočnosť, že tu ide o univerzálny princíp bytia, pevné presvedčenie o tejto pravde skoriguje negatívne formy správania vášho podvedomia.

Úspech tejto afirmatívnej metódy – ktorú veriaci človek prevádza opäť modlitbou – závisí na tom, či sa budete držať iba princípov života a nedáte sa oklamať vonkajším zdaním. Môžete predpokladať, že existuje určitý matematický zákon, nie však zákon omylu, alebo tiež zákon pravdy, nie však zákon nepravdy. Predstavte si, že by neobmedzene vládol princíp pochopenia, a nebola by nevedomosť; že by tu bol princíp harmónie a žiadne spory. Tak skutočne existuje zákon zdravia, ale nie je tu žiadny princíp, ktorého cieľom by bola choroba; a tak skutočne vládne princíp nadbytku a nie chudoby.

Sám som túto afirmatívnu metódu používal, keď bola moja sestra v jednej anglickej nemocnici na operácii žalúdka. Klinické a rontgenové vyšetrenia ukázali nevyhnutnosť tohto zákroku. Prosila ma, aby som sa za ňu modlil. Čisto zemepisne nás delilo asi desaťtisíc kilometrov. Princíp ducha však nepozná ani priestor, ani čas. Nekonečný, všadeprítomný duch sa prejavuje vo svojej celistvosti v akejkoľvek podobe a na ktoromkoľvek mieste.

Starostlivo som sa vyhýbal každej myšlienke na príznaky choroby a na telesnú existenciu svojej sestry vôbec. Potom som si sformuloval toto pozitívne tvrdenie: „Táto modlitba je za moju sestru Katarínu. Moja sestra je úplne uvoľnená, v mieri so sebou i s celým svetom, vyrovnaná, plná pohody a pokoja. Liečivá múdrosť podvedomia, ktoré stvorilo jej telo, teraz uvádza každú bunku, každý nerv, všetky tkanivá, svaly, kosti i každý atóm jej organizmu opäť do súladu s dokonalým obrazom, ktorý je uchovaný v jej podvedomí. Všetka negatívna zaujatosť jej podvedomia bude vo všetkej tichosti umlčaná a celým sestriným telom začne prenikať životný princíp v jeho vitalite, celistvosti a kráse. Jej bytie a bytosť sú otvorené prúdeniu liečivej sily, ktorá tak môže prebiehať celým organizmom a naplniť ju novým zdravím, harmóniou a mierom. Všetky nedobré myšlienky a škaredé predstavy sa rozplynú v nekonečnom prúde lásky a mieru. Stane sa tak a nie inak.“

Toto svoje hlboké presvedčenie som si niekoľkokrát denne opakoval. Za dva týždňa lekári s údivom konštatovali neuveriteľné uzdravenie, ktoré potvrdzoval aj rontgenový snímok.

„Tvrdiť“ tu neznamená nič iného než konštatovať, že je niečo tak a nie inak. Pokiaľ si pevne zachovávame tento postoj – i keď snáď odporuje vonkajšiemu zdaniu -, bude modlitba vyslyšaná. Mysliaci človek konštatuje skutočnosti. Tiež negácia je konštatovanie. Kto opakuje určité tvrdenie s vedomým zámerom, uvedie svojho ducha do stavu vedomia, kde sú všetky konštatovania prijímané ako pravda. Držte sa neochvejne právd života a opakujte si ich tak dlho, dokiaľ nepríde odpovedajúca reakcia podvedomia.

Zdroj: Joseph Murphy, Moc podvědomí

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/