logo
Dnes je 19.04.2024. Meniny má Jela

Vyhľadávanie



Citát na dnes

Navonok sa vždy správate tak, ako sa vidíte správať vo svojom vnútri. (Brian Tracy, Christina Tracy Stein)

Hlasovanie za tento mesiac:

Celkovo:
0 hlasov

Tabuľka aktivity:

1.
10 hlasov


LORNA BYRNE - Úryvok z knihy Posolstvá nádeje od anjelov

prítomnosť anjelov - biele pierko padajúce do ženskej dlane na čiernom pozadíDlho predtým, než som začala písať, mi jedna žena, ktorá sa volala Maura, a ktorá za mnou občas chodievala, povedala nádherný príbeh o tom, ako ju anjeli raz na Vianoce utešili po tom, čo jej zomrel manžel. Vianoce môžu byť veľmi smutným obdobím pre človeka, ktorý stratil niekoho milovaného. Tieto Vianoce bola Maura pri kuchynskom dreze, umývala riad a spomínala na pekné časy, keď jej manžel a jej deti boli všetci pohromade – narodeniny, krstiny, ale hlavne Vianoce. Jej deti boli teraz už všetky dospelé, ale aj tak si s nimi bola veľmi blízka. Mala síce skvelú rodinu, ale to nezmierňovalo samotu, ktorú cítila bez svojho muža, ktorého toľko milovala. Bolo jej tak smutno a osamelo, že so slzami v očiach prosila, „Daj mi, prosím, znamenie. Ukáž mi, že tam niekde skutočne si, že si úplne neodišiel.“

Nasledovala svoj pocit a zrazu nechala riad v dreze a vyšla z kuchyne na záhradu. Počasie bolo studené a premenlivé a ona tam stála v zime, pozerala sa okolo seba a premýšľala, či jej muž môže byť naozaj v nebi a zároveň duchom s ňou. Pozrela sa na stromy a kvetiny, ktoré vyrástli od tej doby, čo zomrel, a potom, prišlo jej to akoby z ničoho nič, začalo snežiť. 

Maura sa zasmiala a určitým spôsobom cítila prítomnosť svojho muža, prehovorila k nemu nahlas. „Tak si ma vytiahol až na záhradu a práve začína snežiť, je mi zima a sneží.“ Snehové vločky sa sypali a potom, z dôvodu, ktorý si nevedela vysvetliť, ju zaujala jedna padajúca vločka. Nebola iná od tých ostatných, ktoré okolo nej poletovali, ale predsa cítila silné nutkanie chytiť práve túto vločku. Natiahla ruku a vločka jej pristala na dlani. S údivom sa na ňu pozrela. Tá vločka sa nerozpúšťala. Keď sa na ňu lepšie pozrela, uvedomila si, že to nie je vločka. Bolo to pierko, malinké pierko, veľké ako snehová vločka. Naokolo neboli žiadne vtáky. Nebolo nič, odkiaľ by mohlo spadnúť. Ako sa ho dotkla, vyšli jej slzy a precítene zašepkala „ďakujem ti“. Poďakovala Bohu a anjelom a svojmu toľko milovanému manželovi.

 

Zdroj: http://www.andelevmychvlasech.cz

Zdroj (foto): http://cz.123rf.com/

| Zobrazení: 4835
24.02.2012