Smiech                                                                            Keď jeden starý majster umieral - na smrteľnej posteli, radoval sa zo smrti a ohromne sa smial - tak sa ho jeden žiak opýtal: "Sme zmätení. Ty teraz umieraš. Prečo sa smeješ? Čo je na tom také smiešne? My cítime smútok. Mnohokrát behom tvojho života sme sa ťa chceli opýtať, prečo si nebol nikdy smutný. Ale teraz, tvárou v tvár smrti, by si mal byť smutný. A ty sa stále smeješ! Ako to dokážeš?"A ten starý muž povedal: "Je to veľmi jenoduché. Opýtal som sa svojho majstra.

Prišiel som e svojmu majstrovi, keď som bol mladík; bolo mi vtedy iba sedemnásť a stále som sa cítil strašne. A môj majster bol starý, sedel pod stromem a smial sa, bez toho, aby k tomu mal nejaký dôvod. Nikto iný tam nebol, nič sa nedialo, nikto nepovedal žiadny vtip. On sa proste iba smial, až sa za brucho chytal. A ja som sa ho opýtal: "Čo je to s tebou? Čo si sa zbláznil?"Majster povedal: "Kedysi som býval rovnako smutný, ako si ty. Potom mi došlo, že je to moja voľba, že je to môj život. A od tej doby, každé ráno, keď vstanem, skôr ako otvorím oči, tak si proste poviem: "Abdulláh" - tak sa volal - tak čo chceš? Utrpenie? Blaženosť? Tak čo si dnes vyberieš?" A ja som si vždy vybral blaženosť."

Otázka voľby

Je to otázka voľby. Skúste to. Hneď v tej prvej chvíli, keď sa ráno prebudíte zo spánku, sami sebe povedzte: "Abdulláh, je tu ďalší deň! Aká je tvoja voľba? Vyberieš si utrpenie, alebo blaženosť?"

Kto by si zvolil utrpenie? A prečo? Nie je to prirodzené.

Zdroj (foto): http://www.sxc.hu/