Tisíce rokov je šišinka mozgová (=epifýza) považovaná za miesto spojenia ľudského tela s hlbšími sférami mysle, za okno k jej dimenziám. Aj keď sa tento názor postupom času vytratil, vedci začínajú zameriavať svoje úsilie k porozumeniu tajomných funkcií tohto „skrytého oka".

Keď som bol mladý, tak sme sa s otcom radi rozprávali, ako o vedecky uznávaných javoch, tak i o tých paranormálnych. Jednými z najzaujímavejších tém, na ktoré si pamätám, boli rozpravy o stretnutiach so smrťou, kedy pacienti pri klinickej smrti zažili dočasné cestovanie mimo svoje fyzické telá. Môj otec zdôrazňoval, že behom jeho štúdií na lekárskej fakulte sa naučil, že orgány, slúžiace ľuďom k pozorovaniu scén zvonka ich tiel, neexistujú mimo rámec fyzických očí.

O dvadsať rokov neskôr, na pôde rovnakej univerzity, nám profesor odhalil tajomný fakt, ktorý mi otec pri našej diskusii zabudol povedať. Hovoril o tajomstve chránenom vo veľmi malej a skrytej sieti buniek, ktorá je ale schopná ovládať životne dôležité metabolické procesy. Hovoril o skrytom oku.

Tretie oko

Predstavte si zrakový orgán, ktorý je schopný pozerať sa mimo náš fyzický svet. Aké zvláštne stvorenie takúto schopnosť vlastní? Ľudská bytosť. Šišinka je drobný žľazový poklad umiestnený v strede mozgu. Je schopný nielen vnímať externé svetlo tak, ako naše dve oči, ale jeho štruktúra je v primitívnejšom stave rovnako podobná nášmu bežnému oku.

Šišinka mozgová vykonáva množstvo dôležitých telesných funkcií, ako sexuálny vývin človeka, metabolizmus a výrobu melatonínu. Vedci ale objavili u šišinky prítomnosť vlastností, ktoré vzdorujú jednoduchému vysvetleniu. Kvôli unikátnej štruktúre tohto orgánu došli vedci k záveru, že mal kedysi funkcie, ktoré sú dnes skryté. Dnešná lekárska veda odhalila, že táto žľaza pochovaná hlboko v strede mozgu obsahuje fotočidlové bunky. Prevažujúcim názorom samozrejme je, že tieto vlastnosti iba charakterizujú utajené schopnosti z predchádzajúcich dôb našej evolúcie.

Podľa vedeckého chápania evolučného vývoja šišinky mozgovej tento orgán kedysi existoval ako neusporiadaný systém nervových vláken, umiestených na vonkajšej strane steny lebky. Tento systém sa špecializoval na zachytenie zmien svetla, poskytujúc jeho nositeľovi viac únikových možností v prípade útokov predátorov. Toto chápanie vidí šišinku mozgovú ako orgán s funkciami podobný očiam, s tým rozdielom, že u šišinky sa ukázala zaujímavá naliehavosť ustúpiť do vnútra lebky.

Nedávna hypotéza prednesená doktorom Davidom Kleinom, vedúcim neuroendokrinologie z Národného inštitútu starostlivosti o dieťa a ľudského vývoja (doktor Klein dostal v roku 1995 medailu G. J. Mendela od Českej akadémie vied) tvrdí, že prvotné sietnice mali dvojitú funkciu - zachytenie obrazu a produkciu melatonínu. Klein verí, že druhá z funkcií postupne prešla na emancipovaný orgán šišinky mozgovej, zatiaľ čo u ostatných cicavcov bez logického vysvetlenia pokračuje degenerácia sietnice ako výrobne melatonínu.

Aj keď sa dnes považuje šišinka mozgová za orgán dobrý k vylučovaniu hormónov, je isté, že má i dôležitú fotosenzorickú funkciu, tj. vedecky uznávaný telesný proces.

Prekvapujúce je, že keby sme odstránili obe oči, a anatomická časť v prednej časti šišinky by bola vystavená svetlu, tento orgán by stále mohol reagovať na podnet, podobne ako naše oči. Táto skutočnosť viedla niektorých vedcov k úvahám, či nie je šišinka mozgová viac, než len zakrpatené oko. Čo keď mnohé z doposiaľ nepochopených procesov mozgu sídlia v tomto kónickom priestore?

Okno do vyššieho vedomia

Podľa doktora Sérgia Felipe de Oliveira z univerzity v Sao Paulo v Brazílii zvýšenie aktivity šišinky úzko súvisí s psychickou aktivitou, ako napr. predstavivosťou alebo meditáciou.

Okrem mnohých endogénnych funkcií (kontrola hypothalamu a biologických rytmov a ochrana pred voľnými radikálmi) je šišinka mozgová zodpovedná tiež za vylučovanie dimethyltryptamínu (DMT) známeho ako „molekula duše". Uvoľňovanie tejto molekuly je považované za jeden z najsilnejších halucinogénnych neuroprenášačov, aké poznáme. Rastie behom spánku, v určitých meditačných stavoch, behom stretnutia so smrťou a tiež s užívaním halucinogénnych rastlín.

Skeptici spochybňujú platnosť týchto domnelých epizód vyššieho vedomia v iných dimenzionálnych úrovniach a preferujú názor, že tieto skúsenosti sú iba chemicky vyvolané javy v mozgu, ale samozrejme nemôžu nájsť rozumné vysvetlenie vzťahu medzi uvoľňovaním DMT (a následným vytváraním obrazov v šišinke) a zážitkami zo stretnutia so smrťou.

Doktor Rick Strassman, ktorý uskutočňuje dôkladné štúdie účinkov DMT u ľudí, ale takýto vzťah uznáva. Výskumy tohto druhu začínajú k šišinke mozgovej pristupovať ako k niečomu viac, než len zakrpatenému oku, odsúdenému k výrobe hormónov, a považujú ju za vrodené okno do iných sfér existencie.

Tento pohľad na šišinku mozgovú nie je novinkou. Hovorí sa o nej vo védskej tradícii ako o šiestej čakre, v hinduizme jej hovoria Brahmovo okno, starí Číňania ju nazývali nebeské oko (tiež tretie oko), taoisti ju poznajú ako palác niwan a filozof Descartes jej hovoril „sídlo duše". Môže tato malá šištička ukrytá v strede mozgu stelesňovať potenciál k nazeraniu do ríš, ktoré veda jednoducho nedokáže pochopiť?

Zdroj: http://www.velkaepocha.sk

Zdroj (foto): http://www.sxc.hu/