Ani neviem ako mám začať, ani neviem či si to niekto prečíta, asi len potrebujem dať zo seba von svoje pocity a niekedy sa človeku dávajú lepšie von keď ho nepoznajú, čiže ho nemôžu odsúdiť úplne. Niekedy sa cítiš sklamaná, možno deprimovaná a sama si kladieš otázku prečo vlastbe ? Máš okolo seba rodinu, priateľov, netrpíš si v celku šťastná a aj tak Ti niečo chýba. Nikdy som necítila ten pocit tej skutočnej lásky, až neskôr prišla teda mám ten pocit že prišla, a je to tak strašne komplikované a ubíjajúce zároveň. Chceš byť s ním ale na druhej strane vieš že to nejde. Prečo ? Pretože je starší napríklad, pretože okolie by to nechápalo, pretože cítiš že on necíti to čo cítiš ty aj keď si s ním máš pocit že je to presne také ako by to malo byť. Cítim sa šťastne ale viete kedy ? Keď som s ním, je to taký útek od všetkého jeho náruč, dotyky všetko je tak krásne nereálne vtedy mám svoju bublinu ktorú nechem nikdy prasknúť, a tie stretnutia sú zriedkavé možno raz za mesiac, dva dokonca aj tri .. na pár hodín a ty cítiš že pre Teba je to nieo silné a aj keď si povieš že je tomu koniec nedokážeš to. A tak pociťujem že už viac ako rok mám v sebe túžbu \"vlastniť\" niečo čo nemôžem mať. Písanie mi vžfy pomohlo sa cítiť na chvíľu oslobodená od ,,tých problémov,, .. Nepotrebujem rady, potrebovala som len písať. Have a nice day :)