Čaro prekoná trému,
keď obyčajná záhadnému
poznanie do rúk vkladá
a spolu s ním ho opäť hľadá.
Prekonajú všetko,
čo svet pred nimi skladá.
Preboria sa riekou,
ktorá ich srdcia postráda.
A keď im pod nohami ostala len klada,
spolu na nej stoja,
o ňu sa deliac
a jednoducho veriac,
že jeden druhého zachytí,
keď budú stiahnutý prúdom.
Pomáhať si je ich osudom.
Diaľka nie je problémom.
Je ich len úvodom.
A spoločne s časom,
ktorý prekoná sám seba,
ponesú útrapy celého sveta.
To vráti ich do známeho leta.
Vtedy nepoznali jeden druhého,
ba ani seba samého.
Tak sa obyčajná stala známou
a ten tajomný jej súčasťou,
no zatiaľ neznámou.
Prečo?
Proste je to tak
ako keď rastie poľný mak.
Najprv vykvitne kvet,
v ktorom sa nachádza celý svet
a potom úplne bez stopy,
cez všetky jeho útrapy,
zahynie a zmizne.
Netvár sa tak prísne.
Je to krutá hra,
v ktorej srdce často nevyhrá.
Možno ale raz,
keď to tak bude zas,
nič sa v nich nezmení.
Ani ten cit,
ktorý medzi nimi pramení.

Výhra a prehra,
ako na obojstrannej minci.
Hra taká nekonečná,
sťa diera v hrnci.




Error connecting to mysql