Hľadíš, však nie očami,
ale niečím iným, takým neznámym,
ale zároveň úplne povedomím.
Zostalo to tam pri Tebe,
neukryješ sa pred tým, neunikneš.
Zrazu dva vrcholy rozburácali sa,
zasyčali, ale nepočuť ich, možno ich len cítiť.
Vnímam ich čímsi neviditeľným,
sú tam, ale kde je tam ?
Snažím sa uniknúť, kľučkovať,
ale však márne, vždy sa vynoria predo mnou.
Z ničoho nič sa rozplynú,
chcú mi pomôcť, musím počúvnuť.
Neverím, menia farby nekonečnou rýchlosťou,
ale ja ju vidím, vidím ju cítením a cítim ju videním.
Chcem do nej vniknúť, prežívať ju,
splývať s ňou, byť za jedno, je to lepšie.
Vnímam slasť, takú hebkú a jemnú,
je vo mne a ja som v nej, chceme sa.
Prestalo to, nastáva rozplynutie,
premena akýchsi tokov energií, som sám.


Kúpem sa v noci plnej striebristých hviezd,
dýcham smog vychádzajúci z výfukov áut,
nekontrolovateľne ho preráža vôňa lesa a tečúcej rieky.
Rozplývam sa so zatvorenými očami v húštine plnej divov,
skákajúcich medveďov a šplhajúcich jeleňov.
S fyzickým nevidením je všetko tak nádherné,
cítim ako ľudia prechádzajúci desiatky kilometrov okolo mňa,
zmýšľajú na veci pekné, zvrhlé, zväčša zbytočné.
Som nevyrušiteľný, neuveriteľne poddajný vlastnej duši,
môj nos je priťahovaný vôňou vlhkej zeme.
Rozkmitané konáre, po ktorých sa hompálajú srnky,
naháňajúce jelene, chcú byť oplodňované.
Rozumiem im, cítim s nimi, ba cítim i viac,
vesmírne útroby mi príjemne šteklia päty.
Rozvracajú moju dušu, čistia moju myseľ, dýchajú ma.
Nachádzaš búrku v strede haraburdia,
kopu sponiek, šróbov a cenných lyžíc.
Štrngocú, škrípajú stále hlasnejšie,
Tebe sa to páči, načúvaš, zabávaš sa,
miluješ zvuk jasnosti.
Krvopotný býk vstupuje do izby,
zaháňa sa, hľadá ťa, ty ho však osedláš.
Sedíš pevne na ňom a nemôže ťa vôbec zhodiť,
je slabý, ty si silný, mávaš ním, nie on Tebou.
Krčíš sa a skáčeš zachytený v sebe samom,
už si to spoznal, tak letíš kam chceš.
Nevidia ťa oči hnedých veľjašterov,
si ako vesmírny panáčik, ktorý túži po lietajúcom jedle.
Zrazu náhle rozutekáš sa, vzlietneš,
letíš nekontrolovateľnou rýchlosťou.
Všade naokolo lietajúce panvice so zelenou rukoväťou,
balkón posiaty modrými kvetmi a ty sa rúcaš doň.
Panvice pripravujú jedlo v lete rozkysnutých jazdcov,
ty však čakáš trpezlivo, pokiaľ nenazbieraš modré kvety.
Povzdychnutý slon mávne prázdnou peňaženkou
a ty sedíš na okraji balkóna a prežúvaš kyslosť jedla z hôr.




Error connecting to mysql